PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Toto bude pre slovenský death metal veľmi silný rok. Je marec a už tri spolky sezónu načali tak, že nebude ľahké udržať tempo a kvalitu. Prvý bol debut MORDUM, čoskoro si prečítate niečo o trojke od BRUTE a práve teraz je na rade piaty dlhohrajúci album prešovských smrtonosov PERVERSITY. Tí v roku 2017 oslavujú 22. výročie odvtedy, čo sa rozhodli, že len počúvať americké i európske deathmetalové bandy zvučných i menej známych mien im už nestačí a rozhodli sa zmastiť v skúšobni niečo vlastného.
Bol prelom leta a jesene, keď do redakcie Metal Hammer CS našlo cestu ich debutové demo „The Embarassed“, šesť skladieb, kazeta, čiernobiely obal, vidím ho tu na poličke. Je to už takmer dvadsať rokov... Táto prvá nahrávka prinášala na svoju dobu a fakt, že bola prvá, celkom slušnú hudbu, inšpirovanú prevažne US scénou, a aj naživo PERVERSITY rýchlo získali povesť skupiny, ktorá to na pódiu dokáže roztočiť. Ďodi Košč, jediný zo zakladajúcich členov, odjakživa vedel, ako zapracovať na vývoji po každej stránke, a tak sa osem rokov od založenia podaril naozaj vyspelý a dotiahnutý albumový debut u francúzskych Perrenial Quest Records.
Prešovčanov samozrejme neminulo nič z toho, čo vo svete hrania extrémneho metalu oddeľuje slabých od vytrvalých a častokrát rozhoduje o existencii i neexistencii. Nekonečné zmeny v zostave – oficiálne zdroje udávajú 19 bývalých členov vrátane známych mien domácej scény. Striedanie vydavateľstiev – aktuálni M.A.P. sú už piatou značkou, u ktorej PERVERSITY vydávajú, a verím, že to bolo dobré rozhodnutie. Rozhodne sa podarilo vyhnúť nemilým zvukovým nedostatkom tamojších nahrávok KILLCHAIN a CRIMINAL ELEMENT, „Idolatry“ hrá tak, že na dosiahnutie preferovanej hlasitosti netreba na veži „prikúriť“.
Zostava, ktorá novinku nahrávala, zaznamenala oproti tej z EP „Infamy Divine“ len jednu zmenu, basgitaru má na starosti Oči zo stropkovských KILLERFACE. Materiál vznikol v popradskom štúdiu Martina Barlu (bubeník ASTAROT), ktorý je podpísaný pod nejednou zvukovo vydarenou domácou nahrávkou prevažne extrémnejšieho metalového razenia a je presne taký, aký toto podanie death metalu potrebuje – hutný, valivý, ponurý, s plnými gitarami, ktoré v pozadí démonicky trilkujú alebo zlovestne zavyjú, s harmóniami znejúcimi ako sirény z inferna. Bicie tu dunia ako kopytá démonov, dupajúce pekelný prach i kosti biednych ľudských červov.
PERVERSITY hrajú drviaci, brutálne ladený death metal, postavený väčšinou na rýchlych a náklepových tempách, striedaných pomalšími valcujúcimi riffmi s ťahavými halucinujúcimi tónmi gitár. Priestorové vyznenie tejto zloby, v textoch vzývajúcej svet démonov, rúhania a rituálov, je naozaj pôsobivé, vyhrávky a sóla nad gitarovými hradbami pripomínajú blesky pretínajúce husté čierne mračná či rozžeravenú lávu raziacu si cestu trhlinami v prastarej sopečnej hornine. Kazateľov hlboký growl dopĺňa Ďodiho vyšší rev a o škreky vo viacerých skladbách sa postaral gitarista Fetus (už nejaký čas aj vokalista BRUTE).
Prešovské kvinteto je oddávna inšpirované „pekelníckym“ americkým death metalom, ktorého pravidlá napísali IMMOLATION, INCANTATION, MORBID ANGEL, ANGELCORPSE a podobní. V určitých momentoch ozajstnej podzemnej zúrivosti sa nájde aj odraz Južnej Ameriky, povedzme čílskej scény, a pokiaľ ide o tento nový album, nebojím sa napísať, že spolu s českými HEAVING EARTH alebo DESTROYING DIVINITY patria PERVERSITY k špičke tohto smrtiaceho subžánru v rámci celej strednej Európy.
Nových 35 minút nadupaného kovu smrti z pekla od PERVERSITY, viac dodávať ani netreba.
8,5 / 10
Peter Jakubík
- bicie
Martin Calko
- gitary
Jozef Košč
- vokály, gitary
Juraj Handzuš
- vokály
Peter Očipa
- basgitara
1. Blackmoon Offerings
2. Inter-Sectioned
3. Bloodletting Covenance
4. Discreated But Reborn
5. Altar Of The Swine
6. Necrobeast
7. Sadistic Rites
8. Ibex Cult Orgy
9. Aphotic
10. Womb Of Abhorrence
Spiritual Negation (2024)
Idolatry (2017)
Infamy Divine (2014)
Ablaze (2011)
Beyond The Reach Of Heaven (2008)
Promo 2007 (2007)
Demos & Rarities Collection (2006)
Words Like Poison (2004)
In The Garment Of Lust (2003)
Personal (1999)
The Embarrassed (1997)
Bruuuuuuuutaaaaaaaaal deaaaaaath metaaaaaaal
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.